Prinášame Vám návrhy, podnety a závery, zhrnuté v rámci VI. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO 2017, ktorá sa konala v konferenčných priestoroch hotela Aquacity v Poprade v dňoch 12. - 13. októbra 2017.

Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ (RaPP) schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave v znení zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 30.6.2015 a zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 3.2.2016.

V záujme toho, aby futbalové kluby mohli využívať nové zmluvy podľa zákona o športe, osobitne zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, úpravou čl. 24 ods. 6 RaPP. V V 2. lige bola zábezpeka ako podmienka pre uzatváranie týchto zmluv znížená na polovicu (z 20.000 na 10.000 eur) a v nižších súťažiach bola zábezpeka zrušená úplne.   V 1. lige zábezpeka ostáva naďalej zachovaná ako nástroj garancie najvyššej úrovne súťaže. 

Kto v skutočnosti "kope" za profesionálnych športovcov v slovenskej spoločnosti, či v slovenskom futbale? Sú to výlučne hráčske organizácie, alebo sú to aj iné osoby? Aké odborné publikačné výstupy a aktivity zabezpečila Učená právnická spoločnosť,  Slovenský futbalový zväz a ďalší priatelia a odborníci v posledných piatich rokoch so zameraním na profesionálny šport, prípadne na zlepšovanie postavenia profesionálnych športovcov? 

Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".